Dnes je:

Meniny má:

Máme online 53 hostí

Najnovšie vo fóre

07.01.2017 10:48
Bola by som velmi rada, keby sa tu pridali fotografie z obno ...

Vyhľadávanie

História

 slovenska dedina

Tarnov leží v južnom okraji Nízkych Beskýd, v údolí Tople a nadmorskej výške okolo 333 m. n. morom, na východnom Slovensku v ondavskej vrchovine, 9,5 km od Bardejova na severozápad

Obec Tarnov založili pravdepodobne usadlíci z poľského Tarnova podľa zákupného práva koncom 13. prípadne začiatkom 14. storočia. Najstaršia písomná správa je z r. 1355, v ktorej sa uvádza, že Jágerská kapitula v uvedenom roku vykonala obhliadku smilnianského panstva na podnet vlastníkov Tekulovcov. Pri uvedenej obhliadke sa spomína aj dedina Tarnov. Koncom 14. storočia však dedinu získali Cudarovci, majitelia Makovického panstva, ktorí ju mali v držbe až do r. 1435. Po majetkovom vysporiadaní medzi Cudarovcami a Tekulovcami, Tarnov pripadol znovu Tekulovcom. Koncom 15. storočia ho vlastnili Kalnášiovci. V r. 1553 je však už dedina majetkovou súčasťou slobodného kráľovského mesta Bardejov. Zlá hospodárska situácia koncom 17. storočia prinútila mesto dávať postupne svoje poddanské dediny do zálohu. V r. 1708 Bardejov zvýšil záloh na dediny Tarnov a Sveržov Mikulášovi Sirmaimu o 2400 zlatých. V druhej štvrtine 18. storočia dochádza v meste k hospodárskej stabilite. Bardejov získava za zálohu svoje dediny, medzi nimi v.r. 1755 aj Tarnov, ktorý potom vlastnil až do zrušenia poddanstva v r. 1848.

Obec sa prvýkrát spomína s kaplnkou a mlynom v listine jagerskej kapituly z r. 1355. Jej väčšia časť mala de jure patriť zemianskému rodu Tekuelovcom, na základe donácie z r. 1250. V skutočnosti bola však obec príslušenstvom Makovického hradu.

V roku 1427 mala 21 poddanských usadlostí. Od polovice 16. storočia patrila Bardejovu a to až do r. 1848 (s menšou prestávkou do r. 1883). V dávnejšej minulosti to bola poľnohospodárska a šindliarska obec. V nedávnej minulosti (do 60-tych rokov) bolo charakteristické usporiadanie dediny následovné:

  • dedina pri hradskej so znakmi reťazovej zástavby
  • staršie domy, situované po šírke v otvorených dvoroch, majú pri izbe komoru
    a vchod do siene. Sú s hospodárskymi staviskami pod jednou strechou
    a celý dvor uzaviera stodola
  • zrubové sypance s volne nasadenou strechou sú pri ceste.

Po vojne v r. 1945 sa započalo s výstavbou nových murovaných domov. Expanzia však nastáva v 70-tych rokoch pri výstavbe a rozvoji obce.

Najstarší symbol obce je zachovaný na typáriu s kruhopisom: TARNOF DZEDZINA 1847. V pečatnom poli je znázornená svätica držiaca v pravej ruke kopiju, ľavú ruku má zdvihnutú. Vľavo pri nohách je pravdepodobne zlomené koleso. V hornej časti sú 3 hviezdičky.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že terajší kostol postavený v r. 1821 -1826 je zasvätený sv. Kataríne a typárium bolo vyhotovené v r. 1847 je viac ako isté, že sa jedná o sv. Katarínu. Preto hlavnú figúru obecného erbu tvorí sv. Katarína v kombinácii s jej atribútmi - mečom a zlomeným kolesom.